„Na úplnom dne nášho srdca sa nachádza skryté, chránené miesto, pôvod nášho dychu, rečí, smrti... Existuje tak, ako existujeme my sami. Ono jednoducho je. A z neho pramení všetka naša inšpirácia, v ňom má počiatok tvorivý proces.“

Jednoducho preto, lebo to je s najvyššou pravdepodobnosťou jedna z najlepších vecí, ktoré pre seba v živote môžeme urobiť...

Intuícia predstavuje dávno stratenú a stále hľadanú „živú vodu“ našich životov. Pokúša sa nás obohatiť, priniesť k nám viac radosti, viac múdrych odpovedí na naše nekonečné otázky a to všetko na požiadanie. Ponúka nám byť našou „Aladinovou lampou“....

Intuícia je tak prirodzená pre človeka, ako mnohé iné schopnosti, talenty, či predispozície k nim. Na intuícii je zázračné to, že sa k nám môže kedykoľvek vrátiť, obnoviť sa, nezáleží na tom, koľký krížik si nesieme na chrbte, ani v ktorom kúte sveta práve sme a ani nemusíme prežiť neuveriteľný transcendentný príbeh. Možno sa začneme o intuíciu zaujímať v čase, keď začneme intenzívne hľadať odpovede na zásadne otázky alebo v období, keď túžime uvidieť svoju cestu v jasnejších farbách, či lepšie porozumieť sebe i ostatným. A možno len odrazu zacítime to vrenie v sebe, kedy sa naše tvorivé sily predierajú von a hľadajú smer, ktorým sa vydať... A možno je nás najviac tých, ktorí si už musíme konečne priznať, aké tajomné náhody sa dejú v našich životoch, odkiaľ sa tu vzali a čo to všetko vlastne znamená...

Prirodzená schopnosť intuície sa nám všetkým môže vrátiť, stačí len trošku chcenia, sústredenia sa a cvičenia, ktoré nás síce nezbaví nejakého kila navyše, ale prinesie nám poznanie načúvať jej, riadiť sa ňou a dovoliť, aby nás viedla na strastiplnej ceste životom.

V početných rozvinutých kultúrach i v tých menej civilizovaných spoločenstvách, je intuícia skutočne uznávanou a cennou hodnotou. Ľudia sa nechávajú viesť svojim šiestym zmyslom aj v tej najobyčajnejšej chvíli. Sú prirodzene vedení k tomu, aby svojmu vnútornému hlasu načúvali s dôverou, aby vnímali pravdu a posolstvá, v ňom skryté.

My, civilizovaná spoločnosť, odchovanci nášho školského a výchovného systému, sme chtiac - nechtiac kamsi našu intuíciu zapatrošili. Vo všeobecnosti, spôsob vzdelávania, ktorým prechádzame skutočne od skorého detstva, je zameraný takmer výlučne na rozvoj ľavej mozgovej hemisféry, kde sa sústreďujú rozumové schopnosti, logické uvažovanie a pravá hemisféra, sídlo intuície, kreativity a celkového holistického prístupu, ostáva zanedbávaná. A pritom si neuvedomujeme, aké prospešné by pre nás bolo, keby logika a intuícia kráčali ruka v ruke, keby rozum s radosťou vykonával to, čo mu srdce pošepká...

To, že táto súhra je možná a priam naliehavá, mi určite dáte mnohí za pravdu. Pokúsme sa spolu nasledovať príklady tých, ktorí pochopili už dávno, akým obrovským darom je intuícia a že rozhodnutie prijať ju do života, je jedným z najlepších....

/ na pokračovanie /